Sú politológovia nanič? Zistite odpovede aj na svoje otázky vďaka jedinčenému Mini-Erasmu!

Blogy či komentáre nezvyknem písavať často, no jarný Mini-Erasmus od organizácie Future Generation Europe ma potešil natoľko, že som sa rozhodol niečo dať dokopy a aspoň prostredníctvom priemerne dlhého príspevku vám sprostredkovať nejaké tie informácie. Možno viete, možno nie, no Mini-Erasmus dáva stredoškolákom možnosť vyskúšať si na niekoľko dní vysokoškolský, resp. univerzitný život (aj keď univerzitami nemôžeme nazvať všetky slovenské vysoké školy, však?).

Pôjdem na to chronologicky, aby ste vy, možní budúci "minierasmáci" nemali v tomto riadny maďarský guláš. O všetkom som sa dozvedel od spolužiačky, ktorá sa len tak náhodou u nás v triede spýtala či sa niekto neplánuje zúčastniť Mini-Erasmu. Zaujalo ma to, a tak som sa snažil dostať čo najviac možných informácií o projekte. Všetko som si na internete naštudoval a začal vypĺňať prihlášku. Nemal som nejakú gigantickú chuť sa do projektu dostať za každú cenu, a tak som nič veľké neočakával. Všetko sa však zmenilo, keď som obratom za niekoľko hodín dostal mail, že som prijatý.

Otvárací program na FiF UK BA:

Zalial ma pocit menšej radosti a mnohých očakávaní. Potom prišiel deň D a v jeden krásny pondelok som nastupoval do vlaku na smer Prešporok, teda Bratislava. Ešte ráno vystupujem na slávnej Hlavnej stanici a pešo sa vydávam k mojej Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Presne na dohodnutý čas prichádzam ku vchodu, kde stretávam môjho tútora (teda sprevádzača) a vstupujem dnu. Prvýkrát som sa prechádzal po univerzitnej pôde a cítil som sa, no, ako to povedať, hrdo. Chcel som nakuknúť do čarov politiky (ktorá ma baví), a preto som si vybral katedru politológie. Začal úvodný program, usadil som sa a pozorne počúval. Vôkol mňa rôzni budúci archeológovia, tlmočníci, žurnalisti i ďalší a ja iba taký skromný možný politológ (o tomto obore sa narozprávalo mnoho, preto som prišiel vyzistiť ako sa veci v skutočnosti majú). Prekvapilo ma, že hneď na otváracom programe sa rozoberala v drvivej väčšine oproti ostatným predmetom hlavne politológia. Po konci sme sa vybrali na úplne prvučičkú prednášku - medzinárodná politická ekonómia. Celkom som sa udivil, keď som zistil, že katedra politológie sídli na právnickej fakulte, čiže vo veľmi známej a symbolickej budove slovenského vysokého školstva. Aká česť prejsť jej bránami (teda vchodom).

Po prednáške s Ivetou Radičovou:

O medzinárodnej politickej ekonómii nám rozprával pán Zsolt Gál a preberali sme najmä migračnú krízu v Európe. Ešte ako 16-ročný druhák zo štátneho gymnázia som dokázal z hlavy dostať odpovede na značné množstvo položených otázok, za čo som bol so sebou veľmi spokojný a po ukončení trojhodinovej prednášky u mňa prevládali skvelé pocity aj z katedry. Večer sme sa všetci nahrnuli do auly Ekonomickej univerzity v Bratislave, kde nám prišla poprednášať pani Iveta Radičová. Opäť politika, zaujímavá politika. Na druhý deň, v utorok, som do nášho hlavného mesta opäť dorazil vlakom a pomaly som dokráčal na ďalšiu prednášku, tentokrát o komparatívnej politológii. Na nej som bol niekoľkokrát vyzvaný pánom Dolným (prednášajúci), aby som porozprával niečo k preberanej téme. Opäť som vedel na všetko odpovedať a znova som bol v eufórii. Aké maličkosti a aká radosť. Po skončení sme sa vybrali na obed, teda pizzu, s vedúcim katedry politológie - Erikom Lášticom. Toto chválim zo všetkého najviac, pretože nie všetci minierasmáci mali podobnú príležitosť a pre mňa ide o mimoriadne podarené 4 hodiny strávené v jeho kancelárii. Neskutočne príjemný, zaujímavý, priateľky, rozhľadený a rozumný človek! Dozvedeli sme sa značné kvantum informácií o štúdiu, perspektíve, požiadavkách na štúdium, o budúcnosti po absolvovaní, o živote, o možnostiach, jednoducho o všetkom. K rozhovoru sa pridal aj pán Bátora, za ktorého pútavý prednes tiež ďakujem. Na konci sme si vymenili kontakty a s veľkým poďakovaním odišli.

Ukončenie s pánom Sulíkom:

Uff, musím to už skrátiť, nie? Na posledný (tretí) deň sme naklusali na prednášku o politickom myslení starovekej Číny a Indie s pánom Geistom. Na záver dňa sme sa zišli na STU-čke, kde bolo vyhodnotenie programu. Opäť sa ku nám pridala významná osobnosť - Richard Sulík. A zasa politika. Po zaujímavej a plodnej debate sa všetko slávnostne ukončilo, poďakovalo účastníkom a organizátorom a všetci sa začali rozchádzať. Pri odchode sa mi podarilo ešte prehovoriť pár slovíčok s pánom Sulíkom a podať si s ním ruku - znova maximálna spokojnosť.

Mini-Erasmus odporúčam každému ambicióznemu študentovi. Nezáleží na vašom prospechu či super známkach, treba mať chuť, ambície a premyslené, čo chcete v živote robiť, resp. akú VŠ chcete navštíviť. Toto je jedinečná príležitosť na to, ako to docieliť. Ak by ste sa chceli pýtať čokoľvek o mojich zisteniach o politológii či iné veci, píšte mi mail alebo rovno na Facebook - Tomáš Blahuta. Ďakujem, že ste príspevok prečítali do konca a prajem vám také šťastie, aké som mal ja. A samozrejme, ďakujem za ochotu a trpezlivosť Rišo!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára