Ahoj! Vytiahnite bicykle, naplňte batohy jedlom a vodou, nahoďte úsmev a chuť spoznávať nové lokality, pretože dnes sa vydáme (virtuálne) na vyhliadkovú vežu, lepšie napísané, na Marhát! Je krásne, slnečné a jesenné ráno.
Plní pohody a energie sa s kamarátmi vydávame na náročnejšiu trasu. Vstúpime do hlbokého lesa, prejdeme nemalé výškové stupne, pofotografujeme všetko čo sa dá, ale hlavne, musíme sa vyšplhať na rozhľadňu a ukázať vám ten nádherný rozhľaď na slovenskú krajinu. Túto trasu sme plánovali dlhé týždne, čakali sme na správne počasie, takže očakávame splnenie toho, čo sme si naplánovali zistiť, spoznať, navštíviť. Vyrážame. Po niekoľkých minútach cesty míňame vodnú nádrž Striebornica, kde desiatky rybárov čakajú na svoje ranné úlovky. (Fotografie nádrže budú pridané do druhých článkov/fotoalbumov s tematikou "Vidiek" ale teraz ju môžete vidieť tu vedľa na obrázku) Hneď za ňou sa rozprestierajú rozľahlé považské lesy.
Vstupujeme do nich. Jesenná nálada sa ukazuje v svojej plnej kráse. Stromy hýria jesenný farbami listov, les vyzerá ako jedna veľká paleta maliara.Ale pokračujeme. Šľapeme, šľapeme, šľapeme po nie moc širokej asfaltke, ktorá nemá konca, vybíjame energiu jedna radosť. V diaľke vidíme pomenší drevený prístrešok . Je to malé posedenie s tabuľkou, ktorá informuje o tunajšom protipovodňovom lesnom systéme a vedľa nám vyviera prameň so živou a striebristo čistou vodou. Doplníme tekutiny do tela ale aj do fľašiek.
Posilnený čokoládou a ďalšími energetickými bombami (žiadne "energeťáky" ani nič podobné!) pokračujeme. Nachádzame sa už vo vyšších nadmorských výškach, preto sa nám naskytujú skrz staré rúbaniská nádherné pohľady na Podunajskú nížinu. O pár desiatok metrov vedľa cesty stojí železná tabuľa, ktorá informuje, že Marhát je už len čo by človek kameňom dohodil. Po niekoľkých ďalších zastávkach sme sa odhodlali prudko zvýšiť tempo a jedným "ťahom" sa dostať až ku cieľu. A tu zrazu, po dvoch hodinách vidíme tú veľakrát spomínanú rozhľadňu. Zamkneme bycikle (istota, možno aj zverina v lese by sa rada pobicyklovala) a celkom s obavou stúpame po strmých schodoch hore, na najvyššiu plošinu.
A tu je naša zaslúžená odmena, majestátny rozhľad na krajinu. Po odchode ostatných početných skupiniek turistov si obsadzujeme vežu pre seba. Ďalekohľady, fotoaparáty, mobilné telefóny a iné vymoženosti dnešnej modernej doby pracujú na plné obrátky. Z veže vidno v diaľke Nitru so Zoborom, jadrovú elektráreň Mochovce, Topoľčany a iné lokality. Po desiatkach minút sa rozhodneme poobzerať okolie a zblízka nazrieť na známy kríž, ktorý slúži na ochranu turistov. Na naše prekvapenie v ňom nájdeme zápisnú knižku s podpismi a odkazmi návštevníkov. Po zaujímavom čítaní sa tam aj dopíšeme + malý odkaz. Po hodinách pobytu na Marháte sa rozhodneme ho opustiť a ísť späť do rodných končín.
Zahasíme oheň, ktorý malými plameňmi dohorieval po opekačke návštevníkov, odomkneme bicykle a šup ho dole kopcom až do Moravian. Sranda bola aj to, že cesta hore nám trvala 2 hodiny, 30 minút a cesta dole iba 16 minút! (Najväčšia rýchlosť zaznamenaná na tachometri bolo 55km/h) Na záver by som dodal, že Marhát s rozhľadňou sa určite oplatí navštíviť, resp. má vám čo ponúknuť - pod článkom je malá galéria fotografií a spolu s ňou aj video s ďalšími fotografiami. Marhát nám tak očaroval, že cez zimu zoberieme lopaty, "boby" a vystúpime naň znova a pešo. Dole sa spustíme. Uvidíme, aké to bude, keď tak, napíšem ďalší článoček na tému nášho zimného výstupu. Ale vy teraz, ak bývate bližšie alebo ďalej od Marhátu, neseďte doma a naplánujte si sem túru tiež! Toť vše, ďakujem za prečítanie! Autor článku: Tomáš Blahuta Účastníci akcie: Vavro J., Blaho M. a Chmelina F.
